Porota 2017

Udelenie Ceny náleží sedemčlennej odbornej porote, zloženej z domácich a zahraničných odborníkov, ktorí v prvom kole vyberú z prihlásených návrhov diela určené do druhého kola. V rámci neho porota absolvuje osobné obhliadky vybraných diel in situ. Následne porota zvolí nominácie v každej kategórii a zároveň každý porotca hlasovaním určí víťazné diela. Konečné výsledky hlasovania o víťazoch sú tajné až do ich vyhlásenia počas slávnostného galavečera.

Predstavujeme Vám členov tohtoročnej medzinárodnej odbornej poroty CE ZA AR 2017:

ANDRZEJ BULANDA

Architekt (PL)

Architekt, dizajnér a partner ateliéru Bulanda & Mucha Architects sa narodil v roku 1955 vo Varšave. Vyštudoval Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva na Varšavskej technickej univerzite, o rok neskôr (1983) mu bol udelený titul v odbore architektúry na univerzite v Detroite. Ako hosťujúci profesor pôsobil na „Harvard University Graduate School of Design“ a na „Penn State University“. Profesionálne skúsenosti získal v Západnom Berlíne (pod vedením Frei Otta a Rolfa Gutbroda, 1979-81), v Bostone („Benjamin Nutter architects“, 1986-87), v New Yorku a v Grenobly (Groupe 6, 1989-1990). Od roku 1991 stojí spoločne s Włodzimierzom Muchom na čele varšavského architektonického ateliéru „Bulanda & Mucha Architects”, ktorého je spoluzakladateľom.
Je spoluautorom mnohých ocenených súťažných návrhov a diel, medzi ktoré patria BRE Bank v Bydgoszczi, Stará papiereň v Konstancin-Jeziorne, Športová hala v Konstancin-Jeziorne, komplex Cameratta v Eko-Park vo Varšave, rozšírenie budovy verejnej knižnice vo Varšave, veža Prudential vo Varšave, Múzeum Kazimierza Pulaskeho vo Warke, komplex Koneser vo Varšave, Młyny Rothera v Bydgoszczi, športový klub „Deski”, bytový dom na ulici Piękna a kancelárska budova na ulici Chmielna vo Varšave.
Je laureátom viacerých ocenení, víťazom mnohých súťaží a autorom početných článkov a publikácií v odborných časopisoch ako „Architektura-Murator”, „Architektura & Biznes” a „Conversation about architecture” – rozhovory s profesorom Jerzym Sołtanom (GSD Harvard). V roku 2015 získal spolu s Włodzimierzom Muchom Čestné ocenenie Asociácie poľských architektov (SARP), najprestížnejšie ocenenie v poľskej architektúre.

IRAKLI ERISTAVI

Architekt (SK)

Absolvent Fakulty architektúry STU v Bratislave založil v roku 2002 architektonickú kanceláriu zerozero, ktorú vedie do dnešných dní. Od roku 2009 pôsobí ako hosťujúci pedagóg na Fakulte umení Technickej Univerzity v Košiciach. Je dvojnásobným laureátom Ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE∙ZA∙AR, dvojnásobným laureátom ceny ARCH a laureátom Ceny Dušana Jurkoviča.
Najvýznamnejším počinom zerozero je rekonštrukcia bývalých kasární v Košiciach.
V rámci projektu Európskeho hlavného mesta kultúry –Košice 2013 bol kasárenský komplex zo sklonku 19.storočia transformovaný na multižánrové kultúrne centrum. Projekt CMYK – 190 nájomných bytov v Prešove bol publikovaný a vystavovaný doma i v zahraničí.
V roku 2008 zerozero navrhlo a zrealizovalo inštaláciu SIDEWAYS v československom pavilóne na XI. svetovom Bienále architektúry v Benátkach. V nedávnej dobe uskutočnilo projekty pešej a cyklistickej lávky cez rieku Poprad a revitalizáciu verejného priestoru na Sídlisku III v Prešove. Pred dokončením je realizácia nového obytného súboru na Plzenskej ulici v tom istom meste.

MICHAL KRIŠTOF

Pochádza z Kláštora pod Znievom. Patrí k mladej generácii slovenských architektov, ktorí získali vzdelanie a pracovné skúsenosti v zahraničí. Po štúdiách v Brne a belgickom Bruseli pôsobil v kancelárii Bjarke Ingels Group – BIG v dánskej Kodani. Vyštudoval Fakultu architektúry VUT v Brne. Je držiteľom Ceny rektora VUT v Brne. V roku 2010 založil spolu s Ondřejom Chybíkom architektonické štúdio CHYBIK+KRISTOF ARCHITECTS & URBAN DESIGNERS.
Štúdio sa etablovalo viacerými víťazstvami v architektonických súťažiach. Jedným z výrazných úspechov bolo víťazstvo vo výberovom konaní na realizáciu českého pavilónu v Miláne, ktorý následne získal ocenenie medzinárodnej nezávislej poroty – bronzovú medailu za architektúru. Spoločne s ďalším víťazným návrhom – revitalizáciou pražskej štvrti Waltrovka – vzniklo medzinárodne pôsobiace architektonické štúdio, aktuálne s tromi ateliérmi v Prahe, Brne a Bratislave.
Medzi najvýraznejšie aktuálne projekty patrí nové vinárstvo spoločnosti Lahofer alebo revitalizácia industriálneho areálu Cvernovka v Bratislave.
Najnovším ocenením je 1.miesto v medzinárodnej architektonickej súťaži „Nové administratívne centrum Lesov Českej republiky“, Hradec Králové, ČR.

ILONA NÉMETH

Výtvarníčka (SK)

Vstúpila na výtvarnú scénu Slovenska začiatkom 90. rokov a odvtedy tam má svoje pevné miesto. Študovala na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Jej inštalácie sú charakteristické konfrontáciou prírodných a technických materiálov a vypovedajú o ľudskej (aj ženskej) existencii, často provokujú a evokujú silné emocionálne zážitky.
Objekt Polyfunkčná žena (pôvodne vytvorený pre Výročnú výstavu SCCA) sa v roku 1996 dostal do prestížnej Ludwigovej zbierky súčasného umenia v Budapešti, kde sa podľa slov jej kurátorky stal základným kameňom feministického diskurzu zbierky. V roku 2001 bola Ilona Németh vybraná, aby reprezentovala Českú a Slovenskú republiku na 49. Bienále umenie v Benátkach (s J. Surůvkom) – v spoločnej inštalácii „Pozvanie na návštevu“ kulminuje jedna línia autorkinej tvorby, v ktorej sa prelína súkromné s verejným, reálny život s umením. Németh je držiteľkou Ceny Mladý slovenský výtvarník a ceny Mihály Munkácsy Prize Ministerstva národného kultúrneho dedičstva v Budapešti. Je zastúpená v maďarských i slovenských výtvarných zbierkach.

JURAJ SUMBÁL

Architekt (SK)

Po absolvovaní Fakulty architektúry STU v Bratislave pracoval od roku 1998 v architektonickom ateliéri Ľuba Závodného, kde zbieral odborné skúsenosti. Tu sa podieľal aj na návrhu niektorých ocenených stavieb (Dom nábytku Atrium – cena časopisu ARCH, Administratívna budova Westend Tower, Bytové domy A+B na Mudroňovej – CE∙ZA∙AR…)
V roku 2004 založil spolu s Danom Priehodom, ktorý pôsobil v rovnakom štúdiu, vlastný ateliér Sumbal+Priehoda (SPAD) v Bratislave. Od začiatku sa sústreďujú na návrhy energeticky úsporných stavieb. Medzi ich najznámejšie realizácie patria Dom knihy „Martinus“, Administratívna budova v Petržalke, ako aj Rodinný dom 24 – nominácia na CE∙ZA∙AR. Vo svojej tvorbe sa usiluje o jednoduchú formu s citlivým zásahom do prostredia a s použitím prírodných materiálov.

JAN ŠÉPKA

Architekt (CZ)

Po absolvovaní Fakulty architektúry na ČVUT pokračoval v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Prahe. V tom čase založil spolu s Michalom Kuzemenským spolok Nová česká práca. Od roku 1998 bol jedným z členov ateliéru HŠH. Medzi najvýznamnejšie ocenené projekty, na ktorých sa podieľal, patrí napríklad úprava Horného námestia v Olomouci, realizácia Arcidiecézneho múzea v Olomouci, 3. miesto v architektonickej súťaži na novú Národnú knižnicu v Prahe alebo realizácia výdlažby Jiřského námestia na Pražskom hrade. Od roku 2004 pôsobí ako pedagóg – vedúci ateliéru na Fakulte architektúry ČVUT a od roku 2009 vedie vlastnú projekčnú kanceláriu Šépka architekti. V súčasnej dobe je i členom komisie Nadácia českej architektúry.
V rokoch 2014 až 2016 bol vedúcim Kancelárie projektov a súťaží na IPR v Prahe a od roku 2014 vedie ateliér A1 na UMPRUM, kde bol v roku 2015 menovaný docentom pre odbor architektúra. V roku 2006 sa stal redaktorom ročenky Slovenská architektúra a v roku 2015 vydal knihu „Ako sa robí mesto“. Viaceré projekty, na ktorých sa podieľal, získali ocenenie v ČR i v zahraničí. Medzi najznámejšie patria úpravy Horného námestia v Košiciach, úpravy Jiřského námestia na Pražskom hrade, Arcidiecézne múzeum v Košiciach, vila v Beroune, vila Hermína, úpravy zámockého návršia v Litomyšli, návrh Národnej knižnice v Prahe, Izba v krajine v Modrava, Dom v sade alebo inštalácia Vnímanie v Českých Budějoviciach.

JURI TROY

Architekt (AT)

Po štúdiu na Technickej univerzite v Insbruku a na Akadémii výtvarných umení vo Viedni, založil v roku 2003 svoj vlastný ateliér. Jeho projekty sa sústreďujú na problematiku udržateľnosti, energetickej efektívnosti a koncepty holistických budov. Preto v jeho práci zohráva významnú úlohu použitie dreva ako hlavného materiálu. V roku 2010 mal možnosť zrealizovať v prvý dom s neutrálnou karbónovou stopou v Rakúsku, ktorý dostal možnostvo národných a medzinárodných ocenení.
V roku 2012 dostal ocenenie dostal ocenenie Európskeho centra v Dubline pre mladých architektov “40 under 40”. Juri Troy bol členom emeleckej komisie ako aj členom predstavenstva Profesnej ascociácie umelcov vo Voralbergu a Rakúskej asociácie architektov_ ÖGFA.
Od roku 2006 prednáša na katedre architektúry a dizajnu, ako aj katedre urbanizmu a udržateľného navrhovania Technickej univerzity vo Viedni a na katedre zelených budov Univerzity aplikovaných vied (University of Applied Sciences).