Porota

Táňa Buijs-Vítková

(Holandsko)

Slovenská rodáčka, pôsobiaca od roku 1988 v Amsterdame, kde vedie ateliér Aiscube. Do roku 2011 pracovala v renomovanom ateliéri Uytenhaak, kde autorsky zrealizovala niekoľko ocenených a široko publikovaných projektov ako napríklad Life Sciences University of Groningen (NL) alebo ERIBA Groningen (NL). Aj v súčasnosti sú ťažiskom jej práce univerzitné projekty, vrátane renovácií a interiéru. Popri práci vo vlastnom ateliéri pôsobí aj ako hosťujúca pedagogička na Fakulte architektúry Technickej Univerzity v Delfte, kde vedie diplomový ateliér bakalárov.

 
 

Jakub Cigler

(Česká republika)

Po absolvovaní Fakulty architektury ČVUT v Prahe pôsobil v Londýne a v roku 1989 založil vlastné štúdio. Ateliér Jakub Cigler Architekti je pokračovaním architektonického štúdia Cigler Marani Architekti, s tradíciou od roku 2001. V súčasnosti vedie vyše sedemdesiatčlenný tím, ktorého realizácie a projekty získali mnoho ocenení nielen doma. Ateliér sa venuje riešeniu urbanistických celkov, kancelárskych budov, rezidenčných objektov, obchodných a hotelových centier ako i objektov verejnej vybavenosti, vrátane interiérov. Projektuje novostavby i rekonštrukcie a vždy sa pritom zaoberá urbanistických riešením a kultiváciou verejného priestoru. Pre jeho tvorbu je charakteristická práca so zelenými plochami. Svoje projekty prezentoval na niekoľkých výstavách. V roku 1992 sa predstavil v Československom pavilóne na benátskom Bienále, v rovnakom roku sa v Prahe konala Neofunkcionalistická výstava architektury. Nasledovala Výstava architektury Mánes v Prahe, Future Systems London , výstava I.F.A Paris Library v Paríži a spomeňme tiež stálu expozíciu v rámci Výstavy české architektury v Národnej galérii v Prahe.

 
 

Bohunka Koklesová

(Slovenská republika)

Pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa výskumnej, publikačnej a kurátorskej činnosti. Je členkou AICA – medzinárodného združenia historikov a kritikov umenia. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje problematike vzťahu umenia a politiky, štúdiu totalitných režimov, umenia a vizuálnej kultúry 40. a 50. rokov 20.storočia. V tejto oblasti publikovala dve monografie V tieni Tretej ríše, oficiálne fotografie slovenského štátu (2009) a Súmrak doby, prelamovaná história, pamäť, fotografia (2018). V rámci kurátorskej činnosti sa venuje súčasnému umeniu a fotografii, pripravila celú radu výstav pre domáce a zahraničné publikum. Je členkou viacerých odborných rád a nadačných inštitúcií podporujúcich rozvoj umenia a kultúry na Slovensku, za svoju prácu získala viacero národných ocenení. Od roku 2019 je rektorkou VŠVU.

 
 

Peter Moravčík

(Slovenská republika)

Absolvoval Fakultu architektúry SVŠT (1987) a individuálne štúdium na Divadelnej fakulte VŠMU. Profesionálnu dráhu začal v bývalom ŠPTÚ Bratislava, v rokoch 1991- 2004 pôsobil v kancelárii Architekti Moravčík & Šujan, v.o.s. V roku 2009 založil architektonický ateliér PMArchitekti, s.r.o., ktorý nadväzuje na projektovanie administratívnych a bytových stavieb, rekonštrukcií a interiérov. Je laureátom ceny CE ZA AR 2002 za Bytový súbor Stromová ul. 34-52 na Kramároch v Bratislave, nominovaným na cenu CE ZA AR 2007 a laureátom Ceny časopisu ARCH za Obytný súbor Rozadol v Ružovej doline v Bratislave. Po roku 2007 rozšíril svoje portfólio o Obytný súbor Tri veže, Bajkalská ul. (2009), OS Villinki, ul. Staré grunty, Karlova Ves (2014), OS Belaria, Tupého ul. (2014), súbor rodinných domov Condominium Devín (2014), OS Rezidencia Hron vo Zvolene (2015), či Polyfunkčný komplex Seberiniho v Bratislave (2019).

 
 

Vladimír (Tom) Sitta

(Česká republika)

Po absolvovaní štúdia na Mendelovej univerzite v Brne začal pôsobiť ako krajinársky architekt v Československu. V roku 1979 emigroval najskôr do Nemeckej spolkovej republiky a následne do Austrálie, ktorá mu je doteraz druhým domovom. V Austrálii založil s prof. Richardom Wellerom (Penn University) dve medzinárodne pôsobiace štúdiá – Terragram a Room 4.1.3. Obe firmy sú známe svojimi inovatívnymi a idiosynkratickými návrhmi, ktoré získali medzinárodné ocenenia – napr. finále v súťažiach na pamätník teroristického útoku na Pentagon v septembri 2001 (1126 návrhov), pamätník pri príležitosti 200 rokov Francúzskej revolúcie (vyše 700 návrhov) a pamätník obetiam tsunami v Thajsku, ďalej Reconcilliation Place v Canbere a realizovaný pamätník pripomínajúci Battle of Vinegar Hill v Austrálii. Je držiteľom ocenenia Lenné Preis (1981) a ceny prezidenta AILA za prispenie ku kultúre krajinárskej architektúry v Austrálii (1985). Medzi najvýznamnejšie realizované projekty patrí National Museum Australuia v Canbere, privátny polo klub Garangula, Fusionpolis Sky Gardens v Singapore (arch. Kurokawa), Walla Mulla Park v Sydney (ocenený cenou za udržateľnosť). Oba ateliéry sa dovedna podieľali na projektoch vo viac než v 20-tich krajinách. Popri projektoch vo verejnej sfére sú to obzvlášť záhrady, ktoré je možné nájsť vo viac ako 50 zahraničných publikáciách, ako aj príspevky v reláciách Arte Television a BBC. Od konca 2012 pôsobí Sitta na Fakulte architektury ČVUT, kde vedie Ústav krajinárskej architektury. Jeho ateliér kladie dôraz na stieranie hraníc medzi disciplínami ako architektúra, urbanizmus, krajinárska architektúra, design alebo scénografia a na testovanie študentských návrhov na medzinárodnej scéne. Pravidelne sa účastní súťaží, ktoré považuje za terapiu proti demencii.

 
 

Pavol Šilla

(Slovenská republika)

Žije a pôsobí v Prešove. Štúdium architektúry absolvoval na Fakulte umení TUKE v Košiciach. Od roku 2005 je členom prešovského ateliéru zerozero, kde sa spoluautorsky podieľa na jeho tvorbe. Ateliér zerozero má na svojom konte viaceré nominácie a ocenenia, je dvojnásobným laureátom ceny CE ZA AR za projekty rekonštrukcie Kasární Kulturpark v Košiciach a námestia Centrum na Sídlisku III. v Prešove, či laureátom Ceny ARCH a Ceny Dušana Jurkoviča. Od roku 2009 s kolegami pedagogicky pôsobí na Katedre architektúry Fakulty umení TUKE v Košiciach. Malou odbočkou od tvorby zerozero je jeho sólový projekt „Dom pre brata“, ktorý bol v ostatnom roku nominovaný na cenu CE ZA AR.

 
 

Štěpán Valouch

(Česká republika)

Spolu s Jiřím Opočenským založil v roku 2007 architektonickú kanceláriu ov-a. V priebehu pätnásťročnej praxe postavili stavby rôzneho meradla a funkcií. Tímu sa podarilo uspieť vo vyzvaných i verejných architektonických súťažiach. Ich práca bola publikovaná naprieč médiami, k desiatim rokom kancelárie vydali knihu o svojej tvorba, V roku 2020 získali Českú ceny za architektúru za sídlo firmy Lasvit. Štepán Valouch vedie ateliér navrhovania na Fakulte architektury ČVUT.